Aj vás zaujíma, aké je celkové daňové zaťaženie priemerne zarábajúceho občana? Publikované informácie typu - podiel vládnych výdavkov na HDP, alebo podiel daňových príjmov na HDP, resp. daňovo odvodové zaťaženie - nehovoria ešte nič o tom, o koľko peňazí nás štát na daniach pripraví a koľko nás teda stojí komplexné financovanie verejného sektora. Daňové zaťaženie zistíme ako pomer zaplatených daní k nášmu celkovému hrubému príjmu. A je to ďaleko viac ako publikované čísla, pretože štát od nás vyberá peniaze postupne, ako náš príjem míňame, a to cez desiatky daní a odvodov až po približne 1 500 rôznych druhov poplatkov.
Celkové daňové zaťaženie sa nedá vypočítať exaktne, ale dá sa odhadnúť. Najprv si ale treba ujasniť, čo je to daň. Nie právne, ale ekonomicky. Pod daňou rozumieme každú zákonom vynútiteľnú platbu. Čiže opak platby, ktorú uskutočňujeme na základe slobodného rozhodnutia o kúpe tovarov a služieb. Daňou je aj platba, ktorú musia platiť podnikatelia a je zahrnutá v cenách tovarov a služieb. Daňou je taktiež platba, ktorú platíme ako poplatok firme vo verejnom vlastníctve, či už príspevkovej organizácii, financovanej primárne z prerozdelených daní, alebo podnikateľskému subjektu vo verejnom vlastníctve, napríklad ziskovému monopolu. Pritom je jedno, či sa táto povinná platba nazýva daň, odvod, alebo poplatok a či jej vybratie je podmienené vznikom príjmu, alebo kúpou tovaru či služby, alebo iba vlastnením určitého majetku. Takisto je jedno, či je daň odvedená priamo do štátneho rozpočtu, do sociálnej poisťovne, alebo obci či súkromnej spoločnosti. Áno, aj zákonom určená platba komerčnému subjektu je daň a je to jeden z najneférovejších spôsobov zásahu štátu do voľnej trhovej súťaže.
Tento model výpočtu celkového daňového zaťaženia občana je koncipovaný ako postupné odpočítavanie jednotlivých daní z priemerného mesačného príjmu, najprv priamych daní z príjmu a odvodov, potom majetkových daní nasledovaných spotrebnými daňami, až po odpočítanie podnikateľských daní zakomponovaných v cenách tovarov a služieb. Týmto spôsobom získame čistú hodnotu tovarov a služieb bez daní, ktorú si skutočne obyvatelia medzi sebou vymenia. Majetkové a spotrebné dane, ku ktorým máme údaj iba o celkovej vybranej sume, sú prepočítané na počet 4.3 milióna platiacich občanov (2.2 milióna zamestnancov, 1.3 milióna poberateľov dôchodkov, 400 tis. živnostníkov, 400 tisíc nezamestnaných poberajúcich dávky), inak sú použité priemerné spotrebné odhady na obyvateľa. Pri tejto kombinácii makro a mikro údajov je dôležité vyhnúť sa dvojitému započítaniu. Dane sú odpočítavané z disponibilného príjmu, ktorý môžeme použiť na nákup tovarov a služieb, tak, aby bola zachovaná správnosť postupu ich nabaľovania na tovary a služby vzhľadom na aplikáciu DPH. Výška daní je uvedená v stĺpci úbytok peňazí. Zároveň je urobený prepočet efektívnej percentuálnej sadzby dane na predchádzajúci zostatok peňazí (označený hrubým písmom), ak sadzba nie je určená mernou fyzikálnou jednotkou. Na doplnenie je uvedený stĺpec podielu jednotlivej daňov ej platby na celkovej mzde a stĺpec príjmový rozpočet, ktorý naznačuje, komu dane platíme a kto s nimi disponuje. Ak je daň rozdelená medzi viaceré subjekty, v zátvorke je uvedený percentuálny pomer rozdelenia.
Použité údaje vychádzajú zo zdrojov Štatistického úradu SR, Finančnej správy SR, výročných správ organizácií, spotrebiteľských prieskumov a z rôznych internetových záujmových stránok a sú z rokov 2011 a 2012. Sadzby sú použité z roku 2012. Nemusia byť použité vždy najpresnejšie alebo najaktuálnejšie čísla a sadzby, tie sa v čase menia, dôležitejší je ale model celého výpočtu. Takisto nie je možné postihnúť všetky dane a poplatky, vybraté sú najvýznamnejšie na štátnej alebo obecnej úrovni. Postupné odpočítavenie daní je vidieť v tabuľke. Vysvetlenie spôsobov výpočtu jednotlivých položiek je v nasledujúcom článku.
Model vychádza z priemernej hrubej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve 805 EUR, čo predstavuje celkové náklady na pracovné miesto vo výške cca 1088.36 EUR. To je skutočný hrubý príjem zamestnanca. Ak by totiž neexistovali odvody, zamestnávateľ by zamestnancovi takúto výšku mzdy na účet vyplatil bez zmeny jeho celkových nákladov na pracovné miesto. Sumár vidíte tu:
Popis výpočtu
Príjmové dane (priame dane)
Prvá a najvyššia daň je odvod do Sociálnej poisťovne. Bez 4% prúdiacich do DSS-iek predstavuje 246.33 EUR, t.j. 30.6% z brutto mzdy 805 EUR, čo znamená daňovú záťaž 22.63% z celkového príjmu 1088.36 EUR. Ekonomicky je celá výška odvodu nákladom zamestnanca, pretože ide na úkor jeho čistého príjmu. Právne je však rozdelená na odvod odvádzaný zamestnancom a odvod odvádzaný zamestnávateľom. To isté platí pre zdravotný odvod. Túto nesystémovosť nedala do poriadku žiadna vláda a tak zamestnanci na výplatných páskach stále nevidia jednoducho, jasne a transparentne, koľko peňazí z ich mzdy ide na odvody. Dôvodom ponechávania tejto deformácie je fakt, že v prípade neodvedenia odvodov za zamestnanca jeho zamestnávateľom by išlo o trestný čin, kdežto v prípade neodvedenia časti odvodu za zamestnávateľa ide iba o záväzok voči Sociálnej poisťovni a táto pohľadávka sa dá riešiť v ekonomickej rovine.
Dodatočné 4% v prospech dôchodkového zabezpečenia odvádzame na základe zákona vybraným komerčným subjektom. Bez ohľadu na povinnosť alebo dobrovoľnosť vstupu do druhého piliera, sa nám odvody neznížia, ak sa zapojenia do druhého piliera nezúčastníme a chceme si sporiť na dôchodok individuálne a inou formou. Z tohto odvodu 1% platíme dôchodkovej správcovskej spoločnosti za správu aktív a 99%, sa investuje, aby sa akumulovaná a zhodnotená čiastka v budúcnosti stala súčasťou dvojpilierovej zložky vyplácania dôchodku. Okruh solidárnych verejných financií v oblasti sociálneho zabezpečenia sa teda nesystémovo rozšíril aj o zásluhovosť.
Nasleduje zdravotný odvod so zapojenými súkromnými zdravotnými poisťovňami. Nevyužitím ich služieb nám zdravotné odvody takisto neklesnú. Sú na tom lepšie ako DSS-ky, pretože si ponechávajú ako svoje tržby 3.5% z nášho odvodu a zostatok je (ak nie je, tak má byť, otázka tzv. zisku dosahovaného z úspor nákladov) súčasťou okruhu verejných zdrojov na financovanie zdravotníctva. Efektívne zdanenie zdravotným odvodom predstavuje 10.35% z nášho príjmu.
Posledná priama daň je daň z príjmu fyzických osôb. Je rozdelená do troch rozpočtov, najviac z nej získa obec. Ako sadzba pre úbytok peňazí je použitá skutočná výška odvedenej dane do štátneho rozpočtu zo závislej činnosti za rok 2012 a to cca 1.76 mld EUR, ktorú zaplatilo cca 2.2 milióna zamestnancov. V odvedenej dani sú zohľadnené odpočítateľné položky, napr. zaplatené poistné, nezdaniteľné minimum, daňové bonusy na deti, manželku a iné vyživované osoby, prípadne ďalšie daňové úľavy. Skutočná efektívna sadzba dane z príjmov fyzických osôb je 6.17%.
Dopracovali sme sa k čistej mzde 630.02 EUR. Z našich 1088.36 EUR sme odovzdali 458.34 EUR, a tak doterajšie zaťaženie priamymi daňami predstavuje 42.11% z nášho príjmu. Tu však ešte zďaleka platenie daní nekončí. Začneme odpočítavať balík majetkových daní , poplatkov a iných povinných platieb, ktoré nepodliehajú DPH.
Majetkové dane
Na Slovensku máme približne 1.8 milióna bytov a 1 milión rodinných domov, pričom mnohé byty sa nachádzajú okrem bytových domov aj v rodinných domoch. Pri dani z nehnuteľností ide najmä o daň z bytov, ktorá sa týka približne 1.8 milióna bytov a daň zo stavieb, ktorá sa týka odhadom 0.5 milióna rodinných domov (nie je k dispozícii presnejšia štatistika, koľko bytov sa nachádza v rodinných domoch). Čo sa týka rozdielnej daňovej sadzby na m2 pri bytoch a domoch, je to v zásade jedno, ide iba o rôzne typické priemerné plochy týchto dvoch rôznych nehnuteľností, v ktorých žijeme. Vo vzorci je zakomponovaná priemerná sadzba z 8 krajských miest, t.j. 0.3125 EUR/m2/rok. Priemerný byt má plochu 69 m2 a rodinný dom, opatrný odhad, 120 m2. Všetky tieto nehnuteľnosti financuje 4.3 milióna dospelej populácie, konkrétne 2.6 milióna ekonomicky aktívnych občanov, 1.3 milióna poberateľov dôchodkov a 400 tis. nezamestnaných poberajúcich dávky, čo vychádza priemerne 1.12 EUR na jedného občana mesačne.
Poplatok za komunálny odpad sa takisto líši od mesta k mestu a priemernú výšku 26.52 EUR ročne platí 4.3 milióna občanov za 5.4 milióna osôb. Musíme teda počítať s priemerným mesačným odvodom 2.78 EUR na občana.
Obce vyberajú viacero druhov miestnych daní, do daňového zaťaženia som vybral rozšírenú daň za psa. Sadzby sú veľmi rôznorodé v závislosti od jednotlivých miest a typov bývania, použil som priemer 20 EUR na psa a rok. Na Slovensku sa odhaduje asi 400 tis. psov, a tak mesačne obce vyberajú v prepočte 16 centov od každého obyvateľa.
Koncesionársky poplatok za STV a SRo v normálnej sadzbe 4.64 EUR/mesačne a v zľavnenej sadzbe 2.32 platíme v cca 1.8 milióna domácnostiach, v ktorých trvalo žijeme a predpokladám, že s elektrinou. Konkrétne 2.6 milióna ekonomicky aktívnych občanov, 1.3 milióna poberateľov dôchodkov a 400 tis. nezamestnaných poberajúcich dávky. Zohľadnením týchto faktorov dostaneme priemernú mesačnú platbu 1.56 EUR na dospelého občana.
Obyvateľstvo drží zhruba 25 mld. EUR úspor na účtoch v bankách a cca 4 mld. EUR v podielových fondoch. Štát vybral 167 mil. EUR na zrážkovej dani, najmä z úrokov plynúcich z vkladov v bankách ale niečo málo aj z výnosov plynúcich z podielových listov a zo zisku z ich predaja. Priemerne tak zdanil tento majetok sadzbou 0.58%, čo predstavuje mesačne úbytok 3.24 EUR na občana.
Ďalším zdaňovaným majetkom je automobil. Ten je zdanený minimálne 4 krát: registračnou daňou, povinným zmluvným poistením, príspevkom do recyklačného fondu, povinnou STK a emisnou kontrolou a v prípade kúpy ojazdených automobilov ešte aj kontrolou originality. Príspevok do recyklačného fondu je v cene vozidla, na ktorú sa aplikuje DPH, na povinné kontroly na STK a emisií, vykonávaných súkromnými firmami sa DPH uplatňuje tiež, preto tieto dve dane sú odpočítané v príklade až neskôr. Na Slovensku sa odhaduje 40%-ný stupeň vybavenia domácnosti aspoň jedným automobilom a podľa dostupných údajov máme zaregistrovaných približne 1.9 milióna osobných automobilov a motocyklov. Povinné zmluvné poistenie sa predáva priemerne za 136 EUR/rok. Z toho musia poisťovne odovzdať 8% do Hasičského a záchranného zboru. Zbytok je ich tržba. Registračná daň začína na 33 EUR na malý automobil a zvyšuje sa vzhľadom na výkon motora. Ročne sa predá 70 tis. nových a 60 tis. dovezených osobných automobilov. Dosadením týchto odhadov do vzorcov zistíme, že 4.3 milióna dospelej populácie platí priemerne mesačne 0.08 EUR na osobu ako registračnú daň a 5.01 EUR odvádza mesačne na poistnom.
Pokuty, penále a sankcie predstavujú takisto zdroj príjmu štátneho rozpočtu. V drvivej vačšine sú platené občanmi a najmä z dopravných priestupkov, ktoré tvoria vačšinu z 53.4 mil. EUR vyzbieraných pokút v roku 2012. Pokuty podnikateľských subjektov, napr. z inšpekcií ŠOI a ďalších regulačných orgánov sú oproti tomu zanedbateľné. Ako daň treba pokutu chápať aj preto, pretože príjem z pokuty nedostáva občan, ktorému iný občan jeho práva porušil, ale štát, a to aj vtedy, ak inému občanovi pokutovaný občan práva neporušil. Napr. peniaze z pokuty za predaj pokazeného mäsa by nemala dostať ŠOI, ale občan, ktorému podnikateľ mäso predal. Takisto pokutu za nedanie prednosti v jazde by mal inkasovať neuprednostnený (poškodený) jazdec a nie polícia. Striehnutie polície na nedanie smerovky pri odbáčaní, na ceste, na ktorej sa žiadny iný účastník cestnej premávky v danom čase nenachádza, sa nedá charakterizovať inak, ako vyberanie daní za účelom napĺňania štátneho rozpočtu a nie postih za porušenie práv iného vodiča. Priemerne sa na pokutách skladáme po 1.03 EUR mesačne.
Spotrebné dane
Po registračnej dani nasleduje ďalšia spotrebná daň za automobil a to registrácia zmeny majiteľa motorového vozidla. Odhaduje sa, že ročný obrat na trhu ojazdených osobných automobilov predstavuje asi 250 tis. kusov. Pri sadzbe 12 EUR za prepis tak mesačne platíme priemerne 6 centov do štátnej kasy.
Kategória súdnych a správnych poplatkov zahŕňa cez 1 500 rôznych druhov poplatkov, počnúc zaplatením kolku za vystavenie listu vlastníctva na katastri nehnuteľností, cez vystavenie občianskeho preukazu na polícii až po výpis z registra trestov na súde. V roku 2012 bolo na poplatkoch vybratých 164 mil. EUR. Od tejto sumy je odpočitaná predpokladaná suma 6.5 mil EUR za registračnú daň na autá, ktorá začala platiť až posledný štvrťrok roku 2012 a suma 3 mil. EUR, ktorá sa ročne vyberie za registráciu zmeny vlastníka osobného automobilu. Vyňaté položky započítavam neskôr, aby som odlíšil daňové zaťaženie vlastnenia osobného automilu. Neexistuje bližšie rozčlenená statistika, predpokladám ale, že väčšina zostávajúcich súdnych a správnych poplatkov je platená občanmi SR a nie zahraničnými občanmi či podnikateľskými subjektami. Dostaneme tak priemerný mesačný výdavok 2.99 EUR na platenie súdnych a správnych poplatkov jedným priemerným slovenským občanom.
Odvody z lotérií a podobných hier majú charakter spotrebnej dane, pričom štát vyberá od 5% po 30% z vkladov. Táto daň nezahŕňa len poplatky z hracích automatov, kedy by niekto mohol protestovať prečo to chápať ako všeobecnú daň, keď sa týka len hazardných hráčov, ale aj tržby z obyčajných bežných číselných lotérií či tržby stávkových kancelárií napr. TIPOS, NIKÉ. Ak by táto daň neexistovala, stávkové kancelárie by mohli zlepšiť kurzy stávok a teda nám zlacniť tento druh „tovaru“ na úroveň porovnateľnú so zahraničnými off-shore stávkovými kanceláriami a vyplatené výhry z číselných lotérií by mohli byť vyššie. Štát vybral 121 mil. EUR, čo predstavuje mesačne 2.34 EUR na jedného občana. Poplatky z hracích automatov určuje aj obec, ale z titulu nedostatku údajov som všetky vybrané odvody z lotérii priradil iba do štátneho rozpočtu.
Hoci poštové služby sú od roku 2012 plne liberalizované, štát poveril iba Slovenskú poštu, a.s. vykonávaním tzv. univerzálnej služby, čo zjednodušene znamená zabezpečovanie minimálne verejnej poštovej siete v zmysle umožnenia občanom posielať bežné listové zásielky za minimálne ceny. Súkromné spoločnosti kompenzujú Slovenskej pošte straty z tejto činnosti a v roku 2012 bola celková kompenzácia vo výške cca 9 mil. EUR. Dalo by sa polemizovať, či započítať celkové tržby z univerzálnej služby, ktoré sú na úrovni cca 90 mil. EUR ročne, ale dá sa predpokladať, že významná časť týchto tržieb pochádza z podnikateľského a štátneho sektora, preto beriem do úvahy iba spomenutú kompenzáciu. Tento náklad je samozrejme odzrkadlený aj v cenách súkromných pôšt a teda dospelá populácia prispieva na Slovenskú poštu priemerne 0.17 EUR mesačne.
Po odpočítaní daní a poplatkov nepodliehajúcich DPH sa dostávame k číslu 609.49 EUR. Túto sumu môžeme spotrebovať. Na tomto mieste sa treba zmieniť o tom, že priemerná slovenská domácnosť si dokáže usporiť mesačne 113 EUR. Logicky by sa patrilo zo 609.49 EUR odpočítať sumu úspor 113 EUR a ďalej pracovať iba s rozdielom, z ktorého sa budú odpočítavať spotrebné dane. V princípe je to ale nepodstatné, pretože úspory sú len odložená spotreba, ktorá sa raz použije na nákup tovarov a služieb a zdaní sa tak či tak.
Zo sumy 609.49 EUR určenú na spotrebu, resp. na výmenu tovarov a služieb medzi obyvateľstvom najprv odpočítame všeobecnú daň z pridanej hodnoty vo výške 101.58 EUR. Tvorí 16.67% z nášho disponibilného príjmu 609.49 EUR a 9.33% z našej mzdy.
Ani za 507.90 EUR ešte nekúpime tovary a služby v ich skutočnej reálnej trhovej hodnote. Mnohé tovary obsahujú spotrebnú daň a jej obdoby, pričom závisí od miery, v akej tieto tovary nakupujeme. Pri prepočte vychádzame z priemernej spotreby pripadajúcej na dospelého občana, pretože celkové sumy vybraných daní do rozpočtu obsahujú aj sumy platené právnickými osobami a zahraničnými osobami. Údaje zo Štatistického úradu, (použité v záhlaví položky) sú prepočítané na celkový počet obyvateľstva vrátane detí, preto sa musí vykonať aproximácia na dospelé obyvateľstvo (deti nemajú vlastný príjem, zamestnanci, dôchodcovia a nezamestnaní áno).
Priemerná ročná spotreba a sadzba spotrebnej dane na alkoholické nápoje a cigarety je uvedená na mernú jednotku. Najvyšší úbytok peňazí spôsobuje tvrdý alkohol a cigarety. Priemerne štátu odvedieme 22.08 EUR na spotrebnej dani z týchto produktov. Na tiché víno sa momentálne uplatňuje nulová sadzba dane. Mnohí by sa opýtali, prečo zarátavať do daňového zaťaženia spotrebnú daň na tzv. škodlivé tovary, keď ich nekonzumujú. Jednoducho preto, že počítame zaťaženie priemerného občana a štát tieto peniaze od nás všetkých vyinkasoval. Na druhej strane nadpriemerný konzument alkoholických nápojov môže mať podpriemernú spotrebu napríklad byrokratických služieb štátu a nemusí v skutočnosti za rok zaplatiť ani jeden súdny alebo správny poplatok. Dôležité je si uvedomiť, že my všetci, sa takto priemerne skladáme na financovanie verejných rozpočtov.
Nasledujú spotrebné dane a distribučné poplatky za plyn a elektrinu. Tie sa delia medzi štát a súkromných vlastníkov (51:49), pretože štát predal menšinový podiel nie iba v spoločnostiach vyrábajúcich tieto energie, kde existuje aj konkurencia a nie je nelogické predať aj celý balík akcií, ale predal podiel aj v distribučnej sieti (elektrické vedenie a plynové rúry), ktoré sú jedinečné, monopolné, centrálne, na ktoré sa musia pripájať všetci výrobcovia elektriny a dodávatelia plynu, pretože inak sa dopraviť tieto energie ku konečnému spotrebiteľovi nedajú. Tieto náklady zdieľame v cca. 1.8 milióna domácnostiach a skladá sa na ne 4.3 milióna dospelých. Spotrebné dane a distribučné poplatky sa skladajú z viacerých viariabilných a fixných položiek, v sumáre takmer 54 EUR za 1MWh nás stoja dane za elektrinu a 30 EUR za 1MWh za plyn. Pri mesačnom prepočte a priemernej spotrebe domácnosti 18 MWh ročne za kúrenie plynom a 120 kWh za elektrickú energiu mesačne vychádzajú náklady na dane približne 21.51 EUR.
Pri spotrebnej dani na motorové palivá som vychádzal z minimálneho predpokladaného počtu najazdených kilometrov každého osobného automobilu vo výške 15 tis. km ročne pri priemernej spotrebe 6.5 l/100 km a teda ročnej spotrebe 975 litrov benzínu. Pri sadzbe 0.48 EUR/liter a pri počte 1.9 milióna osobných automobilov sa priemerne každý dospelý občan skladá mesačne po 17.28 EUR. V cene benzínu a motorovej nafty sa nachádzajú aj náklady na distribúciu ropy štátnym Transpetrolom. Ten prepravil v roku 2012 8.4 mil. ton ropy a utŕžil za to 48.5 mil EUR. Pri 46% využiteľnosti vstupného objemu ropy do výsledného produktu benzínu a pri jej hustote približne 750 kg/m3 dostaneme jednotkovú cenu za prepravu 1 litra hotového benzínu približne 0.00432 EUR. Po rovnakom prepočte ako pri spotrebnej dani na motorové palivá si každý občan musí pripočítať k daniam za benzín dodatočných 16 centov mesačne.
Platíme takisto dane za správu verejných vodovodov a kanalizácií vo forme vodného a stočného. Pri sadzbe 2.5 EUR bez DPH za m3 a pri priemernej spotrebe vody 100 m3 v typickej 3 člennej domácnosti sa tak v 1.8 milióna domácnostiach skladá 4.3 milióna občanov po 8.72 EUR mesačne do obecných rozpočtov.
Príspevok do recyklačného fondu sa týka viacerých typov výrobkov, ktorých zastúpenie sa v spotrebnom koši náchádza približne 5%. Nie je to príliš významná položka, popri ostatných typoch tovaru, ktorý nakupujeme, a tak som vybral len ten najvýznamnejší produkt a to automobil, pri ktorom príspevok do Recyklačného fondu predstavuje 66.39 EUR. Ročne sa v SR nakupuje približne 70 tis. osobných automobilov a tak priemerné mesačné náklady občana na túto daň predstavujú 9 centov. Vlastníctvo automobilu je predmetom ďalšej dane, a to povinnej kontroly na STK a povinnej emisnej kontroly. Tieto platby však prúdia súkromným spoločnostiam. Priemerná cena za obe kontroly je 35 EUR bez DPH. Je platná 24 mesiacov a týka sa 1.9 milióna osobných automobilov. Mesačne tak platí každý priemerný dospelý občan 64 centov. Pri kúpe automobilu z druhej ruky, zo zahraničia, je povinnosť nechať si urobiť kontrolu originality v autorizovanom servise. Pri priemernej cene kontroly 50 EUR bez DPH a 60 tis. dovezených automobilov ročne, tak priemerný občan platí mesačne ďalších 6 centov.
Spolu s registračnou daňou a povinným poistením vychádza priemerne každého občana jeden novoregistrovaný automobil v SR na cca 5.83 EUR resp. 5.80 EUR (z dovozu) mesačne a v prípade automobilov z druhej ruky 5.77 EUR mesačne.
Ďalšia spotrebná daň je diaľničná nálepka. Celoročná, pre osobný automobil, stojí 50 EUR bez DPH. Z tohto typu nálepky predstavovali tržby Národnej dialničnej spoločnosti 29 mil. EUR. Mesačné náklady priemerného občana tak predstavujú 56 centov.
Parkovné v mestách je takisto daň za dočasné obsadenie verejného priestoru automobilom. Neexistujú konsolidované údaje, ale keďze cca 2 mil. EUR ročne vyberie na parkovnom súkromná spoločnosť v Bratislave, ktorá má pozemok od Magistrátu prenajatý za cca 10% objemu tržieb, cez cca 700 tis. EUR, ktoré 100%-ne prúdia do rozpočtu v Trnave, alebo napríklad 2-6 mil. EUR, ktoré sa predpokladá, že vyberú v Košiciach, pričom v ďalších krajských a väčších okresných mestách sa tržby hýbu vačšinou v rozmedzí 100-400 tis. EUR, predpokladám, že celkovo sa na parkovnom ročne vyberie minimálne 20 mil. EUR, pričom tieto sú rozdelené medzi obecný a súkromný rozpočet v priemere pomerom 50:50, a tak priemerného občana mesačne stojí parkovné cca 38 centov.
Príspevkové organizácie zriadené obcami (napr. STARZ, Mestské galérie, ZOO, pohrebná služba atď.) vyberajú poplatky na vstupnom alebo inak predávajú svoje služby. V Bratislave to činí asi 5.4 milióna EUR ročne (najviac tržieb má mestská pohrebná služba Marianum; príjmy od turistov, napríklad v galériách, sú predpokladám proti tomu zanedbateľné) a z hľadiska veľkosti Bratislavy voči iným mestám, kde sa dá predpokladať, že je to vačšina tržieb inkasovaných v rámci Slovenska, je odhadovaná celková suma cca 10 mil. EUR ročne v rámci Slovenska. Dodatočne tak Slováci platia priemerne 19 centov mesačne obecným organizáciám.
Aj cestovné lístky na MHD predstavujú daň, pretože ide o obecné podniky, ktoré sú dotované z rozpočtov obcí, napĺňaných daňami, akurát doplnkový zdroj financovania tvoria aj poplatky hradené občanmi priamo pri využití ich služieb. Odhad tržieb z krajských miest je asi 55 mil. EUR ročne, čo predstavuje priemerne 1.07 EUR mesačne na občana.
To isté platí aj o železničnej doprave. Tá síce bola odmonopolizovaná, ale prakticky funguje len štátna Železničná spoločnosť, a.s., zabezpečujúca osobnú železničnú dopravu. Existuje iba jeden ďalší menší súkromný dopravca v osobnej železničnej preprave. Železničná spoločnosť, a.s. aj súkromní prepravcovia platia poplatky za pripojenie k železničnej sieti, ktoré sú súčasťou ich kalkulačnej ceny za predaj ich služieb. ŽSR, ktorá železničnú infraštruktúru financuje, utŕžila poplatky za pripojenie k železničnej sieti od ostatných dopravcov a prepravcov 89 mil. EUR. To činí priemerne na občana 1.72 EUR mesačne.
Podnikateľské dane
Odpočítaním majetkových a spotrebných daní sa dostaneme k sume 433.43 EUR, za ktoré môžeme nakúpiť tovary a služby. Avšak v cenách týchto tovarov a služieb sú obsiahnuté ďalšie dane a poplatky, ktoré platia podnikatelia. Najvýznamnejšie sú: daň z motorových vozidiel, vybratej vo výške 135 mil EUR za rok, výber z elektronického mýta vo výške 155 mil EUR, pričom podiel tuzemských prepravcov na nej tvorí 57% a výnos sa delí pravdepodobne približne v pomere 55:45 medzi Národnú diaľničnú spoločnosť a Skytoll, výber cla vo výške 123 mil EUR z ¾ prúdiaceho do rozpočtu EÚ, ostatných daní a poplatkov platených podnikateľmi do štátneho rozpočtu vo výške 59 mil. EUR a nakoniec samotnej dane z príjmu právnických osôb vo výške 1.7 mld. EUR a dane z príjmu zaplatenej živnostníkmi vo výške 87 mil. EUR.
Otázka znie: Ak by tieto podnikateľské dane neexistovali, znížila by sa cena tovarov a služieb pre občanov? Určite áno, a to preto, pretože pri podnikaní a stanovovaní cien je rozhodujúcim kritériom požadovaná miera rentability vloženého kapitálu do podnikania. Inými slovami, rozhodujúci je čistý zisk po odpočítaní všetkých nákladov a porovnanie jeho miery s úrokovými sadzbami, resp. výnosmi na finančných trhoch. Ak by teda tieto dodatočné náklady odpadli, bolo by možné ceny produkcie znížiť, pri zachovaní rovnakej požadovanej miery rentability kapitálu. Na odhadnutie, o koľko by ceny klesli, a teda aká suma daní je obsiahnutá v sume 433.43 EUR, je použitá nasledovná konštrukcia: Celková produkcia v SR v roku 2012 bola vo výške 170 mld. EUR (t.z. suma všetkých tržieb za vyrobené a predané produkty a služby). V tejto sume je započítaný aj neziskový a verejný sektor. Rozčlenenie v rámci týchto 3 sektorov, aby sme získali produkciu iba z podnikateľského sektora neexistuje. Sledujú sa iba hospodárske podsektory, avšak v skoro každom pôsobí aj nejaká verejná organizácia, ktorá takisto vykazuje svoju produkciu. Na zjednodušenie môzeme prijať predpoklad, že sumu produkcie verejného sektora nám môžu predstavovať celkové verejné výdavky vo výške 26.8 mld EUR. Objem neziskového sektora bude pravdepodobne zanedbateľný a tak môžeme konštatovať, že podnikateľský sektor utŕžil za výrobu a predaj tovarov a služieb 143.3 mld. EUR. V týchto tržbách sú zakalkulované aj dane, tak, aby celková rentabilita vloženého kapitálu predstavovala požadovanú mieru prémie nad bezrizikové úrokové sadzby.
Každá podnikateľská daň je teda zdiskontovaná percentom jej podielu na tržbách, čo spolu predstavuje 6.66 EUR mesačne na občana. Výsledná suma zostatku 426.77 EUR predstavuje skutočnú hodnotu tovarov a služieb, ktorú si občania medzi sebou vymenia a sumu 661.59 EUR odvedú na daniach.
Záver
Môžeme teda konštatovať, že celkové daňové zaťaženie občanov je viac ako 60% (minimálny odhad). Z každej nami zarobenej 1000 eurovky odvedieme 600 EUR na daniach a 400 EUR spotrebujeme. Ročne na všetkých formách dane odvedieme približne 22.4 mld. EUR, z toho 800 mil. EUR súkromným spoločnostiam. Toto zaťaženie je dlhodobé a významne sa nelíši ani v závislosti od aktuálnej vládnej koalície. Keďže vždy bolo vyššie ako 50%, môžeme konštatovať, že na Slovensku sme nikdy nemali pravicovú vládu a o vačšine našich peňazí vždy rozhodovali politici. Otázkou zostáva, či neustále zvyšovanie daňového zaťaženia, netransparentnosť, neprehľadnosť a obrovský počet daní nie je dôsledkom existujúceho politického systému a či občania naozaj chcú financovať takou obrovskou sumou verejnú aparatúru v takejto podobe.
Roman Scherhaufer
European Investment Centre, www.eic.eu
comments($art) ->anonymous()->props(array( 'addEmbed' => true, 'addToggle' => true )); $comments->out(); */ ?>