Monetárny systém - krytie Eura

Občas dostávam otázku, čím sú peniaze vlastne kryté. Slovo krytie je účtovný výraz, ktorý sa používa na vymenovanie položiek majetku (aktív) zo súvahy ekonomického subjektu, v ktorom má uložené pasíva - zdroje tohto subjektu. Napr. ak máte úspory 10 tis., zobrali ste si hypotéku 90 tis. a zainvestovali všetky peniaze do nákupu nehnuteľnosti, tak hovoríme, že vaše pasíva, tvorené vlastnými zdrojmi a cudzími zdrojmi v pomere 10:90 sú kryté 100% majetkom vo forme nehnuteľnosti. Ekonomické transakcie medzi subjektami majú vždy záväzkový charakter: napr. ak vystavíme nášmu odberateľovi faktúru splatnú o 15 dni, máme ju krytú majetkom odberateľa. Pokiaľ svoj záväzok uhradí, nič sa nedeje, ak však nie, máme právne postupy na to, aby sme si dlh vymohli – a to práve siahnutím na jeho majetok. Vtedy sa ukáže kvalita majetku, ktorou sú kryté pasíva odberateľa.

To iste platí aj pre EURo. Eura, ktoré používame my – štát, domácnosti a podniky, majú formu depozít a predstavujú teda záväzky banky voči nám, prčcom sú kryté majetkom banky. To, že sú vymeniteľné za majetok banky, dobre poznáte - ak si od banky kupujete napr. devízy alebo štátne dlhopisy. Kvalitu majetku banky by odhalil až jej bankrot pri uspokojovani našich pohľadávok, presne rovnako ako pri akomkoľvek dlžníkovi. Banky teda vytvárajú peniaze vo forme depozít ako protizáväzok voči svojej pohľadávke z úveru a obidve transakcie sa zaúčtujú naraz. Depozitá ale väčšinou nevymieňame za majetok banky, ale vymieňame si ich medzi sebou za tovary a služby. Majú tak charakter univerzálnej výmennej poukážky na tovar a služby. Voči banke ich uplatní napr. až dlžník z hypotekárneho úveru, ktorý nimi splatí svoj dlh a depozitá zaniknú spolu s jeho záväzkom.

Banky vytvárajú takmer všetky peniaze, ktoré používame, až na cca 6% vo forme hotovosti, ktorú vytlačila centrálna banka. Ďalšich cca 12% z celej eurovej emisie vytvára centrálna banka a tieto depozitá sú evidované na jej účtoch, pričom disponovať s nimi môžu iba banky, k nám do obehu sa nikdy nedostanú. Ani z pohľadu celkovej masy peňazí, cca 14 bln EUR nie je navýšenie objemu depozít komerčných bánk držaných v centrálnych bankách nijak významné, ide iba o cca 2.3 bln EUR. Preto je z pohľadu krytia Eurovej emisie oveľa dôležitejšie sledovanie kvality majetku komerčných bánk ako operácie centrálnych bánk. Ak sa totiž nesplácajú úvery domácností a podnikov a majetok sa neodpredá ani za obstarávacie ceny, zostávajúca likvidita a jej nestiahnutie z obehu môže mať za následok zvýšenie inflácie.

Celková štruktúra aktív bankového sektoru predstavuje teda priemerné krytie EURových depozít. Drvivá väčšina majetku bánk je umiestnená do pohľadávok z úverov domácnostiam a podnikom. Títo dlžníci ručia za svoje záväzky celým svojím majetkom. Až 80% úverov domácnostiam je navyše preferenčne krytých nehnuteľnosťami s prednostným právom banky na ich získanie. Aby dlžnici neprišli o svoj majetok, sú núteni dodávať na trh nové tovary a služby a z výplat a tržieb uhrádzať splátky úveru. A keďže štát, podniky a banky vlastníme my – občania, môžeme konštatovať, že peniaze sú kryté majetkom tých z nás, ktorí potrebujú úvery a požiciavajú im ich tí z nás, ktorí tvoria úspory.

Počas zlatého štandardu boli pasíva bánk kryté zlatom z 30% majetku. 100% krytie zlatom v bankách nikdy neexistovalo a nemôže existovať. Ak je váš majetok tvorený zo 100% zlatom a poskytnete úver napr. v 50% hodnote zlata, skladba vašich aktív sa zmení na 50% zlato + 50% pohľadávka. Skoro 100% krytie zlatom nájdete však v každom investičnom fonde investujúcom do zlata. Akcie týchto fondov sa však ako peniaze nepoužívajú a nie je na to ani žiadny dôvod. Ekonomický koncept peňazí postavený na závazku vymeniť bankovku za tovar a služby je najgeniálnejší vynález ľudstava a neuveriteľne prispel k ekonomickému rozvoju spoločnosti. Vynájdenie peňazí je niečo tak významné ako vynájdenie kolesa.